Každý z nás mal v škole problém z nejakým predmetom. Niekomu nešla matematika, niekto mal problém so slovenčinou a niekomu trvalo trochu dlhšie než sa naučil čítať. Kým v minulosti sa tieto problémy pripisovali lenivosti alebo neochote učiť sa dnešná doba má na tieto problémy iný názor.
Isto ste už počuli o dyslexii či dysgrafii. V podstate ide o poruchu časti mozgu. V závislosti od toho, ktorá časť mozgu je dysfunkčná rozdeľujeme poruchy na niekoľko druhov. Tri najznámejšie vám tu predstavíme.
Porucha čítania, kedy má dieťa najskôr problém s písmenkami. Pletie si vizuálne podobné písmená (napr. b a d, p a q, m a n a pod.). Neskôr, v snahe dobehnúť spolužiakov v čítaní si domýšľa slová, prečíta si prvé jedno – dve písmená a zvyšok slova si domyslí. Typickým znakom pre dyslexiu je hláskovanie či slabikovanie pri čítaní, pomalé či dvojité čítanie (najprv si slovo prečíta potichu a až potom ho povie nahlas.
Dysgrafia predstavuje problém s písaním. Písmo je veľké, neúhľadné, kostrbaté,… aj po niekoľkých opakovaniach. Menšie problémy im môže spôsobovať aj jemná manuálna práca, ako napríklad zaviazanie šnúrky na topánke či napísanie slova správne (nedokáže si spomenúť na to ako sa píše konkrétne písmeno v slove, alebo prehodí písmená).
Matematika je strašiakom pre mnohých z nás – vzorce, pravidlá, poučky,… kto si to má pamätať? Ak má ale vaše dieťa ťažkosti s počítaním, nevie priradiť číslovku k slovu, poprehadzuje číslice pri výsledku ( napr. miesto 58 napíše 85) pravdepodobne môže mať dyskalkúliu.
Vznik dys – porúch
Prečo a ako vznikajú tieto poruchy sa doteraz presne nevie. Jediné čo sa s istotou vie, že ide o poruchu mozgu, konkrétne jednej, dominantnej hemisféry. Nejde o chorobu, ale o poruchu, s ktorou sa dieťa musí naučiť žiť. Existujú ale rôzne metódy výučby, ktoré pomôžu malým pacientom sa zlepšiť sa v tom, čo im tak dobre nejde.
To, že má niekto napr. dyslexiu neznamená, že je intelektuálne menej zdatný. Možno nie je dobrý v čítaní, ale môže mať až nadpriemerné vedomosti v matematike, alebo dejepise.